Basnicky.sk

Vjednu sobotu s dátumom 16.7.05 som šla s mojou najlepšou kamarátko a jej rodičmi dé Krásna nad Kysucou na guľášovku. Vstávali sme veľmi skoro,aby sme sa stihli ucesať.namaľovať,obliecť.Moj =učes mi vobec nevysiel,ale aspoň to oblečenie sa mi pačilo.veď komu sa nepáči na babe kratka suknička a ktomu vyzývave ružové tričko?Počasie oblo celkom pekné,ale celý den smesa nudili,chodilli stále hore-dole,ale nikde nikto nebol.Šli sme sa teda pozrieť na ihrisko naktorom sme boi minimalne dva krat už predtým,ale nikto tam vtedy nebol.Teraz to však bolo inač,boli tam 6chalani,štyria mohli mať tak 10rokov,ten jeden asi 13,ale mnesa zapáčil ten najkrajší a najstarší.Bol krásne oblečený..Celý v červenom.Zaľubila osm sa na prvý pohľad.Hral s tymi menšimi futbal.Stále som sa nanho pozerala a niekedy sa naše pohlady pri jeho behu stretli.Zrazu kamoške zaazvonil telefon a volala jej mama,až už prídeme k nim,lebo ideme domov.Ja osm nechcela,ale musela som ísť,posledný krát som sa nnho pozrela, s maličkými slzami v ociach preskočila plot a odišli sme.Prišli sme ku kamoškinym rodičom a poprosili ich až ešte nejdeme odmov.Povedali nam až teda prideme za hodinku.Bola som šťastím bez seba a rýchlo sme bežali na ihrisko.Našťqastie tam este bol.Stále sme sa na seba pozerali a tá hodinka ubehla veľmi rýchlo a my sme zase mmuseli ísť.Keď osm si obliekala mikinu,dvaja z nich prišli k nam,jeden z nich bol on,predstavil sa ako Jirka,mal16 a bol z Čiech.Svoje čislo som mu napísala na chodník,lebo nemal pri sebe tel.Ani som si nevyppytala jeho čislo,nenapadlo ma to v tej chvílke.Už sme naozaj museli ísť.povedali sme im ,,čaute,, a šli.Bolo mi blbo.Začala som hrozne plakať,keď sme zrazu počuli ako niekto kriči:,,počkajte nás,,. bol to on.Rýchlo som si utrela slzy aby nevidel ze som plakala a už aj bol pri nas aj s jeho kamaratom Kubom.Šli nás odprevadiť,ešte sme sa chvílku rozpravali a oni odišli domov.My sme prišli ku kamaratkinim rodicom a oni nam povedali,ze este nejdeme.ale co som mala robit?Jirkove cislo som nemala tak som mu nemohla zavolat.Prechadzali sme sa stale okolo domu kde byval KUbo.Sadli sme si teda na taky plot a za chvilku prisli k nam traja chalani a zacali sa s nami rozpravat.Po chvilke som sa otočila a videla JirkuKuba a jeho rodinu.Bola osm celá bez seba,Bol ešte krajší ako pred tým a ja som sa nanho nevedela prestať pozerať.Pozdravili sme sa.Asi za 10minút sme šli domov.Večermi prezvonilo nejak=e české čislo a vedela som že je to on.Napísala osm mu sms odpisal mi a tak sme si pisali cely vecer.Na druhý den odchadzal domov,potom sme si uz len prezvanali.po mesiaci ma tento ošial presiel a teraz sme kamarati,na slovensko pride tak 4krát za rok a vzdy sa stretneme a pokecame. Keby sme spolu chodili,nema to urcite vyznam...